Zdravotníctvo očami lekára

Autor: Michal Patočka | 9.5.2011 o 15:11 | (upravené 9.5.2011 o 16:37) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1683x

Sú to prví ľudia, ktorí nás uzrú v sekunde nášho narodenia a častokrát poslední v čase nášho odchodu. Bez lekárov si život nevieme predstaviť a napriek tomu mnohokrát neplýtvame hanebnými slovami voči nim.

Som lekár. Mám priemerný plat, priemerné auto a bývam so svokrovcami. Štandardný model slovenského zdravotníctva. Môj plat neporastie a nerobím si ani žiadne ilúzie. Je to klišé, že rezort zdravotníctva nemá záujem zvyšovať lekárom mzdy, preto sa na mňa hystéria ohľadom platu lekárov už akosi nelepí. Peniaze nie sú to podstatné prečo som sa rozhodol byť lekárom. Byť lekárom pre mňa nie je ani poslaním, pretože som mal obdobie keď som si povedal, že mi zdravotníctvo už nemá čo ponúknuť. Byť lekárom je pre mňa možnosť byť nápomocný tým, čo to potrebujú. Popravde ešte stále bojujem s presvedčením, že nie každý biely plášť čo nosí nálepku Medicinae Universae Doctor je človek súci na angažovanie sa do tak osobnej agendy akou je ľudské zdravie. Ja si na tituly nepotrpím a pokiaľ to nie je podmienkou radšej si ich ani nepíšem, napriek tomu že byť lekárom nám poskytuje určitý kredit, ľudia si nás vážia a pokiaľ spĺňame určité kritéria a nepochýbíme v nich, máme možnosť do konca života profitovať z nášho vzdelania, titul nie je dôvod prečo som sa rozhodol chopiť sa môjho súčasného postavenia. Bola to snaha pomáhať a duševne sa rozvíjať. Totiž, najväčšou výhodou prečo byť lekárom nie je naša prestíž, ani postavenie v spoločnosti, ale možnosť osobne sa rozvíjať spolu s vyliečenými pacientami. Lekár sa chtiac-nechtiac musí vedieť vcítiť do postavenia pacienta, lebo iba vtedy mu dokáže skutočne pomôcť a zároveň tým obohacuje seba. Nemusí byť preborník v psychológii, ale časom sa z neho stáva rodený psychológ. Pokiaľ vykonáva svoju prácu dôsledne tak ako má a pochopí v čom spočíva jeho úloha, stáva sa vyzretým a schopným lekárom, ktorého si jeho pacienti cenia nielen pre jeho schopnosť vyliečiť ich, ale aj pre jeho humánny prístup a láskavé slová. Ak však nedokáže filtrovať nahromadené emócie, príliš sa spája, alebo naopak vôbec nemá záujem spájať sa s pocitmi pacientov má dve možnosti. Buď sa z neho stane zatrpknutý cynik, alebo sa z toho zblázni. Cynici lekári radi nadávajú na svoje postavenie, platy, režím, starosti. Správajú sa voči pacientom povýšenecky a arogantne, bezhlavo obhajujú svoje postupy a odmietajú pacientov názor. Lekári blázni častokrát rezignujú a takto zlomení majú abnormálne postoje, pocit obete a neschopnosti vymeniť zaužívaný systém. V konečnom dôsledku trpia v oboch prípadoch pacienti. Moja osobná skúsenosť sa dá zaradiť skôr do druhej kategórie. Chystal som sa rezignovať. Na lekárskej fakulte som si prácu lekára zidealizoval ale počas školy som bol permanentne utvrdzovaný v tom, že to vôbec nie je tak, ako som si predstavoval. Natoľko som sa presvedčil o tom, že byť lekárom je skôr utrpenie, ako radosť, že sa vôbec ale vôbec nepomáha pacientom a ani to nie je našim cieľom, že som nastúpil do zamestnania, ktoré mi to opäť len dokázalo. Po troch mesiacoch zronený systémom som sa definitívne rozhodol vycestovať do susedného zahraničia, pretože som si myslel, že zvýšením platu a zlepšením pracovných podmienok vyriešim moju dilemu - keďže všetci nadávajú na zdravotníctvo skrz platy. Bohužial som sa presvedčil, že v Čechách panuje rovnaké presvedčenie o zdravotníctve, rovnaký cynizmus, rovnaká úroveň, ktorú nenapravil ani podstatne vyšší príjem. Síce sa podmienky zlepšili, vedenie nemocnice tvorené mladými ľuďmi bolo inovatívnejšie a presadzovalo aj empatickejšie postupy,  výsledný efekt však bol rovnaký. Mojim ďalším rozhodnutím bolo osamostatniť sa, odísť zo zdravotníctva, dať sa na podnikateľskú dráhu a vyprostiť sa zo štandardu, ktorý som nemohol už ani cítiť. Začal som sa "kŕmiť" populárnymi bestsellermi s cielenou antipropagandou farmaceutického priemyslu a presadzoval som názory, ktoré vyjadrovali viac moju averziu voči systému ako objektívnu realitu. Bol som zlomený a sklamaný. Našťastie som si povedal, že dám systému ešte jednu šancu a že sa určite musí nájsť miesto, kde ľudia vedia ustáť svoju primárnu rolu lekára a naozaj majú snahu pomáhať. Moja osobnosť prešla komplentnou premenou a ja som sa znova po dlhej dobe začal na zdravotníctvo pozerať nie ako na biznis a očistec, ale skôr na možnosť ako pomôcť ľuďom a ukázať aj nezdravotnej populácii, že v lekároch sa tiež nachádza ten úprimný, nefalšovaný a plne empatický tvor, ktorý nepoužíva cynizmus a nespokojnosť ako svoj kompenzačný prostriedok proti pacientom a jeho snahou je dosiahnutie nielen fyzickej, ale aj psychickej pohody u pacienta. Akonáhle som sa začal na zdravotníctvo pozerať inými očami, dostal som ponuku, ktorá napĺňa moje očakávania. Vyrovnaná atmosféra na pracovisku, kolektív schopných, empatických ľudí, neubitých systémom sa prejavuje nielen u zamestnancov, ale premieta sa aj do pocitov pacientov, ktorí sú úprimne radi, že majú nad sebou milých a privetivých a hlavne nezakomplexovaných doktorov, ktorým ide iba o jedno. Pomôcť pacientovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?